KORONABEH

Každá doba má svoje úskalia, každá nás skúša, čo vydržíme, ako sa vieme prispôsobiť.
Nech máme názor na to, čo sa deje v týchto časoch akýkoľvek, dodržiavať
zákony a nariadenia (bárs aj nezmyselné, alebo povedzme prehnané) musíme.

Osobne nemám problém s dodržiavaním opatrení proti šíreniu akéhokoľvek vírusového
ochorenia. Behať som neprestal (ba naopak, kilometráž sa mi mierne zvýšila),
akurát som poupravil niektoré zvyky. Paradoxne to viedlo k mnohým objavom.
Našiel som pekné zákutia a trasy, nie príliš vzdialené od domu, rovnako v lesoparku
pri Bratislave ma moje nohy zviedli z okukaných ciest na nové, často
zanedbané, zarastené, ale zato krásne opustené singláče. Ľúto mi je zatvorených
hraníc, nakoľko nemôžem behať na svoj obľúbený najbližší kopec Königswarte, ale
teším sa na znovuotvorenie, aspoň mi bude zasa vzácnejší. Naopak, potešený som
zo skutočnosti, že najmä z dôvodu presunov na odľahlejšie miesta, som bol
prinútený rapídne navýšiť svoj týždenný objem najazdených kilometrov na
bicykli. Nebaví ma to síce stále rovnako, ale aspoň robím niečo pre lepšiu
regeneráciu.

Dajako som trochu zaspal začiatok plaveckej sezóny a tak sa už teším, ako sa
prvýkrát ponorím do jazera a preplávam prvé metre. Vodu som už skúšal (po
pás - nemal som plavky) a je výborná.

Vzhľadom na všelijaké homofisy, stráženie/učenie sa s deťmi, som musel trochu
poposúvať moje tréningy, ale ja som nikdy nemal striktne stanovené časy
vybiehania, takže mi to nevadí. Keďže som však väčšinu svojich zvyčajných dvojfázových
behov momentálne z rodinných a časových dôvodov spojil do jedného
tréningu, nedarí sa mi tak často dostať k horám a preto mám výškové
metre značne zanedbané. Potom sa zrazu naskytne príležitosť si zabehať trochu
do kopca a dopadne to ako posledný víkend, kedy som nabehal na Vtáčniku 65
km a 4000 výškových metrov J. Dnes je pondelok
po tomto víkende a predné stehná mi jasne dávajú najavo, že som túto zimu
a jar jasne podcenil tréning zbehov. Ešteže sú všetky preteky zrušené.

Čo sa týka tých, vôbec mi nechýbajú. Behám stále rovnako, dokonca aj v rýchlosti
čo-to natrénujem, motiváciou mi je vždy konkrétny tréning. Nepotrebujem mať v hlave
nastavený termín nejakých pretekov. Dokonca mám strach, aby som sa zbytočne
nepretrénoval.

Keďže som od prírody totálny asociál, nechýba mi ani kontakt s inými ľuďmi
(doteraz som za tie roky mal dokopy asi 3 alebo 4 spoločné výbehy s niekým
iným). Pre porovnanie - behov mám v denníku doposiaľ registrovaných takmer
3000. Trošku ma samozrejme mrzí, že o týždeň som si mal  vyskúšať svoju prvú 12-hodinovku v Šamoríne, ale na tento zážitok si budem musieť ešte počkať. Rovnako je blbé, že zákazom
cestovania a zrušením všetkých akcií sa nedajú spoznávať iné kúty sveta,
čím pociťujem, že mi niečo uniká pomedzi prsty, ale zas cítim možnosť vykonať
dajakú "hlúposť" v podobe projektu, ktorých mám v hlave neúrekom.
Mnohí sa už na to dali a zrealizovali si svoje krásne sny, ktoré každým
rokom odkladali, hlavne kvôli natrieskanej sezóne. Ja, keďže behám stále okolo
150 -170 km týždenne, necítim nejaké uvoľnenie a tak ma to až do tých
projektov moc neťahá, ale už aj ja som si pozeral rôzne trasy, ktoré som kedysi
plánoval prebehnúť. Napríklad spojiť kopce Kľak a Vtáčnik v jednom behu je
môj sen už oddávna. 92 km a 4500 m prevýšenia je reálnych, avšak vzhľadom
na to, že sa nejedná o okruh a po ceste pravdepodobne nie je dostatok
vody, musel by som to riešiť s manželkou, alebo niekým, kto by bol ochotný
celý deň pendlovať medzi horskými cestami a voziť mi zásoby. A na takúto
organizáciu som už zasa príliš lenivý. Radšej si vytvorím 30 km okruh pri Bratislave
a otočím ho trikrát. Ja viem, že z tréningového hľadiska je takto
dlhý beh už kontraproduktívny, ale keď mňa to tak baví J.

Ale o to ani tak nejde. Hlavné, čo som chcel napísať je, že nech sa vonku deje
čokoľvek, je potrebné robiť to, čo nás baví a neprestať (pokiaľ to
samozrejme nie je vyslovene zakázané). Hýbať sa stále dá a pohyb (u mňa
konkrétne ten v teniskách) je to, čo drží našu dušu aj rozum nad vecou.